Mám kamaráta, ktorý je ženatý, majú spolu dom aj dieťa. Trávime spolu čas aj keď toho má veľa, lenže mi to vždy potom vyčíta, má reči typu že necháva ženu doma s dieťaťom kvôli mne, že mi nedokáže povedať nie, atď. Do toho stále naráža na môjho kamaráta s výhodami, pretože ho vôbec nevidel , tak si myslí že neexistuje, tvrdí mi že som si ho vymyslela. Keď spolu niekam ideme stále sa na neho pýta, kde je atď. Keď sme spolu napríklad na výlete tak mi posiela pusinky, hovorí ako mi to pristane, nechápem jeho správanie. Nikdy ho do ničoho nenútim, predsa každý normálny človek keď niečo nechce tak to povie nie? Čo odo mňa chce?..

Môj postoj je jasný, je pre mňa dobrý kamarát, pretože viem že je ženatý, nikdy by som ďalej nezašla, ale to ako sa správa ma zraňuje. Cítim sa potom zle, ako keby som mu narušovala plány, keď mu to hovorím, tak on furt že ma má rád, že ma nedokáže odmietnuť, ale má predsa aj svoj život. Nie je povinný so mnou kamkoľvek chodiť. Nejako neviem, čo si o tom mám myslieť. Ale príde mi, že môj kamarát ku mne cíti možno niečo viac, než by mal. Ale na druhú stranu nechápem jeho zvláštne a premenlivé správanie.

Neviem, ako sa mám k nemu teraz zachovať, či s ním tráviť ešte nejaký čas, alebo už to nemá cenu. Nerada by som narušila naše kamarátstvo niečím viac a to aj preto, že má manželku. Jednoducho sa to nerobí. Chcela by som sa s ním o tom porozprávať, ale bojím sa, že to nejako prejde a že o tom nebude chcieť hovoriť. Je to kamarát, s ktorým trávim skutočne veľa času a je to fakt dobrý kamarát, ale fakt len ​​kamarát. Na druhú stranu si nejako nedokážem predstaviť, že by som o naše kamarátstvo prišla, vieme o sebe naozaj veľa vecí a poznáme sa pravdu niekoľko rokov. Som celkom zmätená z jeho správania a neviem, ako sa mám zachovať. Je to pre mňa také zvláštne. Zrejme by sme sa spolu mali poriadne porozprávať a vyjasniť si to všetko.